Škola ako projekt: Zuzana Mikloš Fabrici o budovaní zručností pre 21. storočie
1 októbra, 2024
Zuzana Mikloš Fabrici, riaditeľka a zakladateľka Lýcea C. S. Lewisa, prináša do vzdelávania nový prístup založený na slobode a zodpovednosti. V jej škole projektové vyučovanie nahrádza tradičné formy učenia .. Ako tento prístup funguje v praxi a aké výzvy sprevádzajú jeho implementáciu? Rozprávali sme sa o tom s líderkou, ktorá verí, že práve tento model pripraví mladých ľudí na reálny svet.
Pani Mikloš Fabrici, ste zakladateľkou a riaditeľkou Lýcea C. S. Lewisa, školy, ktorá má unikátny prístup k vzdelávaniu. Čo vás motivovalo k jej založeniu?
Zuzana Mikloš Fabrici: Motivácií bolo viacero. Jednou z nich bol môj dlhodobý sen o škole zameranej na digitálne zručnosti. Táto myšlienka sa formovala už dávno, ešte keď digitálna transformácia nebola takou naliehavou témou, ako je dnes. Postupom času som sa však čoraz viac zamilovala aj do konceptu podnikavosti a začala som vidieť, ako dôležité je tieto dve oblasti prepojiť. Navyše, keď sme sledovali rôzne výskumy a odporúčania o zručnostiach potrebných pre 21. storočie, tieto dva piliere – podnikavosť a digitálne zručnosti – sa ukázali ako kľúčové.
No a samozrejme, existoval aj obrovský dopyt. Združenie škôl C. S. S Lewisa už malo v tom čase fungujúce bilingválne gymnázium, ktoré bolo veľmi populárne. Avšak nie všetci študenti mali záujem o bilingválne vzdelávanie. Mnohí hľadali niečo iné, čo by ich rozvíjalo iným spôsobom, pričom by sa zachoval dôraz na charakterové vzdelávanie, ktoré považujeme za veľmi dôležité.
Znie to ako veľká vízia. S akými výzvami ste sa stretli pri jej realizácii?
Zuzana Mikloš Fabrici: Samozrejme, najväčšie výzvy boli byrokratické. Založenie školy nie je jednoduché, a spätne som vlastne rada, že to tak je. Vzdelávať mladých ľudí by nemal mať možnosť len tak hocikto. Museli sme presvedčiť viacerých stakeholderov, aby nám dali zelenú. V procese bolo potrebné presvedčiť ministerstvo školstva a ďalších odborníkov, že náš model školy má zmysel a bude prínosný pre študentov aj pre spoločnosť.
Tiež sme mali výzvy spojené s personálnou stránkou. Napríklad, bolo náročné nájsť vhodnú osobu na pozíciu vedúceho pre oblasť podnikavosti. Chceli sme niekoho, kto by dokázal študentom odovzdať praktické skúsenosti a vedomosti, a zároveň by ich vedel inšpirovať k tomu, aby sa nebáli byť podnikavými a kreatívnymi.
Keď ste konečne otvorili školu, stretli ste sa s nejakými problémami týkajúcimi sa očakávaní študentov?
Zuzana Mikloš Fabrici: Snažili sme sa byť od začiatku transparentní. Hovorili sme študentom, že idú do školy, ktorá je iná, a že sme v mnohých veciach ešte len na začiatku. Je to ešte stále vlastne experiment. Náš prístup je odlišný – študenti majú viac slobody, no zároveň nesú väčšiu zodpovednosť za svoje rozhodnutia a vzdelávanie. Hovorili sme im, že to nebude prostredie klasickej školy, ale dynamická škola, kde sa stále niečo nové vymýšľa a upravuje.
Samozrejme, nie všetci sú na tento prístup pripravení. Väčšina študentov strávila deväť rokov v tradičnom školskom systéme, ktorý je dosť rigidný. Keď prišli k nám, museli si zvyknúť na to, že si často musia svoje vzdelávanie plánovať sami. Preto sme na začiatku školského roka zaviedli tzv. „intro weeks“, kde sa snažíme študentov pripraviť na nový spôsob učenia. Rozbíjame im stereotypy o tom, ako sa má učiť, ako pracovať s hodnotením a so zodpovednosťou či dávaním spätnej väzby.
Zdá sa, že projektové vyučovanie hrá vo vašej škole dôležitú úlohu. Ako sa s ním študenti zžili?
Zuzana Mikloš Fabrici: Áno, projektové vyučovanie je kľúčové. No trvá to určitý čas, kým si študenti uvedomia, že pri tomto spôsobe učenia je všetko na nich. Nikoho im nehovorí, čo presne sa majú naučiť a akým spôsobom. Na začiatku to niektorým môže pripadať, že „nič nerobia“, ale keď si uvedomia, že majú zodpovednosť za vlastné učenie, začne to pre nich dávať zmysel.
Naša škola nesleduje len jednu metodológiu, ako je napríklad PBL (Project-Based Learning). Skôr sme sa snažili premýšľať nad tým, ako vyzerá reálny život, a priniesť tento prístup do vzdelávania. V živote sa veľa vecí deje formou projektov – či už zakladáte rodinu, rozbiehate podnikanie alebo sa učíte niečo nové. Vždy je potrebné plánovať, mať zdroje, časový rámec a milníky, aby ste dosiahli svoje ciele.
Viete uviesť príklad nejakého projektu, ktorý u vás študenti úspešne zrealizovali?
Zuzana Mikloš Fabrici: Určite! Napríklad druháci minulý rok mali 10-týždňový projekt, počas ktorého pracovali na crowdfundingových kampaniach. Zorganizovali 13 kampaní, z ktorých 12 bolo úspešných. Vyzbierali viac ako 100 % svojich cieľových súm. Bolo to skutočné vzdelávanie cez prax – od plánovania, cez marketing, až po komunikáciu s klientmi. A čo je dôležité, tieto kampane neboli pre nás, ale pre reálne organizácie, ktoré potrebovali pomoc.
Napríklad jedna kampaň podporovala školu, ďalšia občianske združenie, ktoré trénuje psov pre nevidiacich. Alebo študenti robili workshopy pre deti z detského domova. Tieto projekty sú pre študentov nesmierne dôležité, pretože im dávajú reálne skúsenosti z praxe.
Nemajú firmy alebo organizácie obavy zveriť takúto zodpovednosť stredoškolákom?
Zuzana Mikloš Fabrici: Je to prirodzené. Pre dospelých je veľkou výzvou pustiť veci z rúk a dať ich stredoškolským študentom. Ale všimli sme si, že študenti pristupujú k projektom s reálnou organizáciou alebo firmou o to zodpovednejšie. Uvedomujú si dopad ich práce v na danú organizáciu a chápu, že ich rozhodnutia majú následky. Ale organizácie musia byť pripravené na to, že to môže aj zlyhať. A práve to je na tom krásne – že študenti môžu zlyhať a učiť sa z toho. Veľa sa naučia práve z chýb a z toho, ako zvládnuť neúspech. My ako učitelia ich v tomto procese sprevádzame, pomáhame im identifikovať, kde urobili chyby a ako ich napraviť. Je dôležité, aby vedeli, že zlyhanie je súčasťou učenia sa a života.
Čo by ste poradili učiteľom, ktorí by chceli implementovať projektové vyučovanie vo svojej praxi?
Zuzana Mikloš Fabrici: Myslím, že kľúčom je, aby učitelia verili v tento prístup. Ak mu sami neveria, študenti to vycítia. Je dôležité, aby sa učitelia sami presvedčili o tom, že projektové vyučovanie funguje. Nemusí to byť hneď jediná metóda, ktorú budú používať, ale mohli by skúsiť integrovať aspoň niektoré prvky projektového učenia.
Učiteľ musí byť pripravený pustiť veci z rúk a nezasahovať do každého rozhodnutia študentov. Často je našou úlohou len klásť otázky a pomôcť študentom uvažovať o tom, čo robia a prečo. Ak sú pripravení na to, že projekty môžu zlyhať, získajú cenné skúsenosti. My sme otvorení tomu, aby nás učitelia z iných škôl navštívili a videli, ako to u nás funguje, stačí sa nám ozvať.
Pomôž nám naštartovať projektové vyučovanie na stredných školách na Slovensku!
Podpor DASATO PBL na Donio.
Každý príspevok, bez ohľadu na jeho výšku, má obrovský význam.
Podobné články
Prečítajte si #akosatoda
Blog
Projektové vyučovanie, známe aj ako Project-Based Learning (PBL), je vzdelávacia stratégia zameraná na žiaka, ktorá kladie dôraz na aktívne učenie sa. Cieľom projektového vyučovania je rozvíjať súčasne ...
Blog
Začiatkom leta sme sa spojili s dvoma skvelými organizáciami pôsobiacimi na Slovensku a vytvorili sme úplne nový projekt, event, vďaka ktorému majú dnes stredoškoláci a vysokoškoláci možnosť viesť ...
RTVS
Keďže sú im vekovo bližší ako učitelia deti sú ochotné sa s nimi stretnúť aj počas voľna. Za niekoľko hodín sa snažia vyplniť medzery vo vedomostiach z ...