Prestaňme sa pýtať, prečo deti nedávajú pozor. Začnime sa pýtať, prečo by mali

Sedí nad zošitom. O päť minút si ide po vodu. O ďalších desať minút hľadá ceruzku. Potom zrazu potrebuje ísť na toaletu. Ako rodič si možno poviete: „Moje dieťa sa nedokáže sústrediť.“ Čo ak si však nekladieme správnu otázku? Čo ak problém nie je iba v jeho schopnosti sústrediť sa, ale aj v tom, na čo sa má sústrediť?

To isté dieťa totiž dokáže doma dlho skladať LEGO, programovať robota, vyrábať videá alebo premýšľať nad tým, ako vyhrať ďalšie kolo obľúbenej hry. Schopnosť sústrediť sa teda nestratilo. Mení sa najmä dôvod, pre ktorý je ochotné pozornosť niečomu venovať.

Dnešní mladí ľudia vyrastajú vo svete, v ktorom sa nové veci učia cez videá, simulácie, hry, diskusie aj umelú inteligenciu. Informácie majú doslova vo vrecku. To neznamená, že sa nechcú učiť. Znamená to, že potrebujú rozumieť, načo im učenie je a čo s ním môžu urobiť.

OECD vo svojej správe Teaching for the Future opisuje tzv. kognitívnu aktiváciu – spôsob výučby, pri ktorom žiaci neriešia iba úlohy s jednou okamžite dostupnou správnou odpoveďou. Musia premýšľať, argumentovať, hľadať vlastné postupy a učiť sa z chýb. Častejšie používanie takýchto postupov bolo v krajinách OECD spojené v priemere s o 19 bodov vyšším výsledkom v matematike v testovaní PISA, a to aj po zohľadnení ďalších vyučovacích stratégií. OECD

Na mnohých školách sa však stále učí spôsobom, pri ktorom má byť žiak predovšetkým ticho, počúvať a zapamätať si správnu odpoveď. Nie nevyhnutne preto, že by učitelia nechceli učiť inak. Často im chýba čas, metodická podpora, praktické materiály alebo priestor nové postupy bezpečne vyskúšať.

„V DASATO pracujeme so stovkami učiteľov z celého Slovenska. Vidíme obrovský rozdiel medzi triedami, kde žiaci iba počúvajú, a triedami, kde dostanú skutočný problém na vyriešenie. Keď majú navrhnúť bezpečnejšie okolie školy, zistiť kvalitu vody v potoku alebo pomôcť miestnej firme vyriešiť konkrétnu výzvu, zrazu netreba bojovať o ich pozornosť. Pretože pozornosť nie je cieľ. Je dôsledok,” hovorí Terézia Mihalovič Lukáčová, spoluzakladateľka vzdelávacej organizácie DASATO, ktorá mení systém vzdelávania na slovenských stredných školách napríklad aj tým, že vyškolila 109 učiteľov a učiteliek v projektovom vzdelávaní. „Problém je v tom, že sa snažíme učiť generáciu, ktorá vyrástla v úplne inom svete, metódami vytvorenými pre svet spred niekoľkých desaťročí,” dodala.

Keď žiaci 45 minút pasívne počúvajú výklad, neznamená to automaticky, že sa učia. Rovnako ako ticho v triede ešte samo osebe nie je dôkazom kvalitného vzdelávania. Učenie sa prehlbuje, keď žiaci s informáciami aktívne pracujú: riešia problémy, diskutujú, spolupracujú, robia chyby, opravujú ich a hľadajú vlastné riešenia. Nestačí informáciu iba počuť. Potrebujú o nej premýšľať a použiť ju.

Práve na tomto princípe stojí projektové vyučovanie.

Žiaci pri ňom nevypĺňajú iba pracovné listy. Navrhujú riešenia, diskutujú s odborníkmi, pracujú v tímoch a prepájajú vedomosti z viacerých predmetov. Matematika, biológia či slovenčina prestávajú byť izolovanými predmetmi a stávajú sa nástrojmi na riešenie problémov skutočného sveta za oknami triedy.

To neznamená, že výklad, precvičovanie alebo memorovanie už nemajú vo vzdelávaní svoje miesto. Znamená to, že samy osebe nestačia.

Zmena pritom nemusí čakať na veľkú reformu školstva. Môže sa začať v jednej triede – učiteľom, ktorý položí menej otázok s jednou správnou odpoveďou a viac otázok, na ktoré musia žiaci odpoveď spoločne hľadať.

Keď sa žiak stane aktívnym tvorcom a nie iba pasívnym prijímateľom informácií, mení sa atmosféra celej triedy. Objavuje sa zvedavosť, motivácia aj väčšia zodpovednosť za vlastné učenie.

Svoju úlohu v tom majú aj rodičia. Namiesto otázky „Akú známku si dnes dostal?“ sa môžu občas opýtať: „Čo si dnes pochopil, vytvoril alebo vyriešil?“ Aj tým dávajú najavo, že cieľom školy nie je iba správna odpoveď, ale schopnosť premýšľať.

Slovenské školstvo nepotrebuje predovšetkým pridávať ďalší obsah. Potrebuje vytvárať viac priestoru na premýšľanie, spoluprácu, riešenie problémov a preberanie zodpovednosti za vlastné učenie.

Možno potom prestaneme hovoriť o tom, že deti nedávajú pozor. Pretože budú mať dôvod dávať ho.

DASATO PBL je praktické vzdelávanie pre učiteľky a učiteľov stredných škôl, ktorí chcú zavádzať projektové vyučovanie do svojich tried. Na webe DASATO nájdete viac informácií o programe, metodikách a konkrétnych príkladoch z praxe, ako aj možnosť prihlásiť sa do programu, ktorá trvá do 7. septembra.