Ako môže stredoškolák pomôcť človeku bez domova?

Je mnoho dobrovoľníckych organizácií, ktoré zabezpečujú pomoc a pocit bezpečia ľuďom, ktorí to najviac potrebujú. No ako a kde začať, keď som len študentka a nemám žiadne skúsenosti či kontakty? Presne táto otázka mi behala hlavou a nikde som na ňu nevedela nájsť odpoveď.
Jedného dňa sme mali na škole prednášku, ktorej som sa rozhodla zúčastniť a dodnes tohto rozhodnutia neľutujem. Bola to prednáška o I AMbitious, kde zakladateľky programu predstavili svoj neformálno-vzdelávací program pre ambicióznych študentov. Táto prednáška mi dala odpoveď na otázku, kde aj ja môžem pomôcť. Prvou časťou programu je totiž Dobrovoľnícky projekt – čiže, chcem sa prihlásiť!

Dobrovoľnícky projekt je prvou aktivitou v I AMbitious Academy. Jeho cieľom bolo dať naše ego bokom a zbúrať predsudky voči ľuďom bez domova, poukázať na jedinečnosť každého jedného človeka, pretože nik nie je viac a nik nie je menej, upevniť si morálne hodnoty a v neposlednom rade pomôcť ľuďom, ktorí to potrebujú.

Tento rok sa kvôli pandemickej situácii téma zameriavala na ľudí, ktorých často prehliadame. Hlavnou témou projektu bola teda pomoc ľuďom bez domova. Študenti z Trnavského kraja spolupracovali s Trnavskou charitou a my v Trenčianskom kraji sme spolupracovali s o.z. Proti prúdu, ktoré okrem iného vydáva aj časopis Nota Bene. Zadanie pre všetkých študentov pozostávalo z dvoch častí: 1. vytvoriť aktivitu, vďaka ktorej zlepšíme povedomie svojho okolia o tomto probléme a 2. nájsť spôsob, ako by sme mohli organizácii finančne pomôcť a nápad pretaviť do praxe.

Bohužiaľ, kvôli súčasnej situácii sa nám nepodarilo uskutočniť aktivity offline, museli sme sa presunúť do online priestoru. Vďaka tomuto projektu vznikli instagramové účty ako @__homeless_not_helpless__, @bez_predsudkov, ktoré sa snažili šíriť osvetu medzi širokou verejnosťou, benefičný kvíz @spolutodame.no, workshop a dokonca aj videá, ktoré poukazovali na problém bezdomovectva v Trenčíne a v Trnave.

Ukázal mi, že naša ľudskosť je veľmi dôležitá. Prirovnám ju k plameňu sviečky. Zapaľovačom sme my sami. Ak ju necháme horieť, môžeme prinášať svetlo práve ľuďom, ktorí žijú v tme a beznádeji.
Poskytol mi správny pohľad na ľudí bez domova, ukázal mi ako pomáhať, ponúkol mi priestor pre sebarozvoj a budovanie úžasnej komunity. Ale to najpodstatnejšie, odbúral vo mne predsudky a otvoril mi srdce pre ľudí, ktorí to naozaj potrebujú.