Žena, ktorá ma inšpiruje – Diuš

Naša ambasádorka a absolventka DASATO Academy, Barbora, dostala v rámci mimoškolského projektu úlohu pripraviť rozhovor s osobou, ktorá ju inšpiruje. Keďže je Barbora aktívnou súčasťou DASATO komunity, rozhodla sa svoj rozhovor venovať práve niekomu z DASATO tímu. Voľba padla na Dianu Brocku Jakubíkovú, alias Diuš – našu Head of Academy, ktorá zohráva kľúčovú úlohu v rozvoji programu aj samotných študentov.

Rozhovor:

Mám veľkú radosť, že dnes môžem viesť rozhovor so ženou, ktorú osobne poznám a ktorá je pre mňa veľkou inšpiráciou. Diana Brocka Jakubíková sa dlhodobo venuje oblasti neformálneho vzdelávania a v súčasnosti pôsobí ako Head of DASATO Academy, kde aj ja dobrovoľníčim. Porozprávame sa o jej kariérnej ceste, úspechoch, ale aj o prekážkach, ktoré musela prekonať, o motivácii a najmä o sile a odhodlaní, s akým si – verím – každá žena dokáže plniť svoje sny.

V prvom rade Ti ďakujem za možnosť urobiť s tebou tento rozhovor. Poďme teda rovno na to:

Fascinuje ma vzdelávanie ako také. Verím, že lepšie Slovensko začína lepším školstvom. V tom neformálnom vnímam príležitosť flexibilne reagovať na to, čo žiaci a študenti skutočne potrebujú. Rýchlejšie a slobodnejšie.

Vyštudovala som právo. Veľmi som chcela pracovať na ministerstve školstva. Meniť slová vo vyhláškach a pomáhať tak zlepšovať školstvo na Slovensku. Čím bližšie som k tomu rozhodnutiu bola, tým viac som si uvedomovala, že rozhodovať od stola nie je to, čo by som chcela robiť. Chcela som poznať skutočné potreby žiakov, učiteľov, rodičov a škôl ako inštitúcií. Miesto ministerstva som skončila za katedrou.

Hah, kariéry. Nie som si istá či môžem o nejakej hovoriť. Bolo to skôr o tom, po čom mi srdce najviac "pišťalo". Nie kariéra.
Výzva to bola vtedy, keď som túžila robiť veľa vecí naraz. Bála som sa, že mi niečo utečie. Brala som na seba veľa projektov. Všetky mi dávali zmysel. Nebolo to udržateľné. Dlho mi trvalo, kým som sa naučila hovoriť nie, prioritizovať a nechávať si priestor na oslavu života. Prežitie okamihu. Oslavu toho, čo sa podarilo a nie hrnutie sa hneď do ďalšieho projektu.

Na škole, kde som učila sme mali krúžok varenia. Žiačka snívala o tom, že by sme z našich receptov, mohli vytvoriť knihu. Spolužiaci ju hneď zahriakli, nevedeli si predstaviť, že niekto bude chcieť knihu od rómskych detí. Knihu sa nám podarilo vydať. Hrubú, so zlatým nápisom. Kúpilo si ju 300 ľudí. Knihu sme krstili pred 70 ľuďmi. Príhovor na krste mal aj primátor mesta. Na pódiu ich prvýkrát videli rodičia, súrodenci, učitelia. Vďaka tomu si uverili. Dostali šancu uspieť.

Neúspech alebo chyby vnímam ako príležitosť. Príležitosť spraviť to nabudúce lepšie.

Verím, že krása môže zachrániť svet. Keď mi je ťažko, rada si doprajem krásno. Piknik so západom slnka, farebné raňajky v posteli alebo aesthetic brunch s rodinou alebo kamošmi.

V osobnom živote ma najviac inšpiruje moja mamina. To, ako vie s ľahkosťou žiť život. Ako citlivo a zároveň s rozvahou sa vie rozhodovať. Ako ochotne pomáha pri plnení snov jej najbližším. V pracovnom si tiež veľa od nej beriem. Disciplínu, konzistentnosť. Malé návyky, ktoré menia celé dni.

Keďže má tento rozhovor povzbudiť najmä mladé dievčatá a ženy, na záver som si pripravila ešte niekoľko otázok práve pre ne:

Verte svojim schopnostiam a nikdy sa nebojte vykročiť z komfortnej zóny. Aj malé kroky dopredu sú pokrok. Nečakajte na dokonalý moment – začnite teraz a učte sa po ceste.

Povedala by som jej, aby sa nebála robiť chyby, aby viac dôverovala svojim pocitom a nebála sa povedať „nie," keď niečo nie je v súlade s jej hodnotami. A hlavne – aby verila, že všetko sa dá zvládnuť, ak má dostatok odvahy a odhodlania.

Diana, ďakujem ti za otvorenosť, inšpiratívne myšlienky a najmä za to, že si s nami bola ochotná zdieľať svoju cestu. Verím, že tvoje slová povzbudia mnohé mladé ženy, aby verili vo svoje schopnosti a nebáli sa nasledovať svoje srdce. Prajem ti veľa úspechov, nových príležitostí a stále živej motivácie!