Projektové vyučovanie pod lupou: Roman Baranovič o prínosoch a úskaliach
9 októbra, 2024
Roman Baranovič je jedným z popredných inovátorov slovenského vzdelávacieho systému. V posledných rokoch formuje budúcnosť školstva prostredníctvom moderných technológií a inovatívnych prístupov k vzdelávaniu. Ako niekto, kto vyrastal v období nástupu digitálnych technológií, vidí v nich veľký potenciál pre vzdelávanie a neustále hľadá nové spôsoby, ako priniesť zmenu do tradičných učebných metód. V tomto rozhovore nám prezradil, aké prínosy prináša projektové vyučovanie, ale aj s akými výzvami sa môžu školy a učitelia stretnúť pri jeho zavádzaní.
Pán Baranovič, ako sa začala vaša kariéra v oblasti vzdelávania a technológií? Čo vás motivovalo vstúpiť na túto cestu?
Roman Baranovič: Moja cesta začala už pomerne skoro. Mal som to šťastie, že som vyrastal v období, keď digitálne technológie začali prenikať do bežného života, a ešte väčšie šťastie, že moja základná škola v Piešťanoch bola jednou z prvých, ktorá dostala počítače v rámci experimentálneho programu. Pamätám si, ako sme sa na dvoch počítačoch striedali v triede a učili sa základy, ako riešiť rôzne úlohy. Technológie ma fascinovali už vtedy.
Počas štúdia matematiky a informatiky na vysokej škole som sa intenzívnejšie začal venovať myšlienke, ako by sa tieto technológie dali zapojiť do vzdelávacieho procesu. Diplomovú prácu som písal na tému, ako používať internet v škole, čo bolo vtedy veľmi aktuálne, pretože internet sa práve začínal objavovať. Videli sme, ako mení spoločnosť, a ja som cítil, že jeho potenciál v školstve je obrovský. Táto skúsenosť ma motivovala, aby som nielen technológie, ale aj inovácie prinášal do školského prostredia.
Kedy ste začali uvažovať o projektovom vyučovaní ako o dôležitej súčasti vzdelávania?
Roman Baranovič: Projektové vyučovanie ma začalo zaujímať v momente, keď som videl, že tradičný model vzdelávania, kde učiteľ vysvetľuje a študent len pasívne prijíma informácie, má svoje obmedzenia. Uvedomil som si, že moderní študenti potrebujú viac než len počúvať a zapamätávať si fakty. Potrebujú byť aktívne zapojení do procesu učenia.
Projektové vyučovanie im umožňuje osvojiť si vedomosti cez praktické úlohy, kde musia riešiť reálne problémy. Ukázalo sa to ako veľmi efektívne – deti nielenže získavajú hlbšie pochopenie, ale tiež si lepšie pamätajú to, čo sa naučili, pretože museli prísť na riešenie samy. Na školách často hovoríme o tom, že nestačí len vedieť, treba vedieť aj aplikovať. Projektové vyučovanie toto umožňuje, a preto ho považujem za kľúčový nástroj pre budúcnosť vzdelávania.
Mnoho ľudí z praxe tvrdí, že projektové vyučovanie nie je možné aplikovať na všetky predmety. Ako sa k tomu staviate?
Roman Baranovič: Chápem, prečo to niektorí hovoria, ale myslím si, že projektové vyučovanie má miesto takmer v každom predmete. Samozrejme, je ľahšie ho zaviesť v technických alebo prírodovedných predmetoch, ako je informatika, fyzika alebo matematika, kde môžu študenti priamo aplikovať svoje vedomosti na reálne problémy. Napríklad v matematike môžu počítať obsah miestnosti, ak by ju mali vymalovať, alebo si môžu vypočítať úroky z pôžičky. Takéto praktické úlohy im ukazujú, ako sa matematika dá využiť v každodennom živote.
Ale myslím si, že aj v humanitných predmetoch, ako je slovenčina alebo dejepis, sa projektový prístup môže uplatniť. Môžete napríklad nechať študentov vytvoriť projekt na tému historických udalostí, kde budú musieť urobiť výskum, vytvoriť prezentácie a analyzovať rôzne zdroje. V každom predmete sa dá nájsť spôsob, ako prepojiť teóriu s praxou a poskytnúť študentom hlbší zážitok z učenia.
Teraz to pôsobí, že projektové vyučovanie je celkom časovo náročné. Naozaj sa ho oplatí aplikovať?
Roman Baranovič: Áno, je pravda, že projektové vyučovanie je časovo náročnejšie. Učitelia musia viac plánovať a študenti potrebujú viac času na to, aby si prešli všetkými fázami projektu – od plánovania až po realizáciu a hodnotenie. Klasický spôsob výučby, kde učiteľ prednesie tému a študenti si zapíšu poznámky, je určite rýchlejší. Ale otázka znie – aká je dlhodobá efektivita?
Pri projektovom vyučovaní si študenti prechádzajú celým procesom učenia, kde si musia informácie vyhľadať, spracovať a následne aplikovať. Tento prístup vytvára oveľa hlbšie pochopenie a vedomosti, ktoré si študenti zapamätajú dlhodobo, pretože sa k nim dostali vlastným úsilím. Takže áno, projektové vyučovanie je náročnejšie, ale z dlhodobého hľadiska prináša kvalitnejšie výsledky.
A keď sa ešte pozrieme na tú druhú stranu mince, čo hovoria odporcovia projektového vyučovania?
Roman Baranovič: Jedným z najčastejších argumentov je práve tá časová náročnosť. To je jednoduchý, ale veľmi reálny dôvod, prečo mnohí učitelia a školy tento prístup nevítajú. Druhý argument, ktorý je zaujímavý, súvisí s tým, že tento spôsob učenia sa lepšie hodí pre deti z bohatších rodín. Tieto deti majú väčšiu podporu doma, lepšie zázemie, čo im umožňuje efektívnejšie sa zapojiť do projektov. Ich rodičia ich často berú do múzeí, čítajú s nimi knihy a dávajú im širšie vzdelanie, ktoré im potom pomáha v školských projektoch.
Na druhej strane, deti z marginalizovaných komunít, ako napríklad rómske komunity, môžu mať problém zvládať tú voľnosť, ktorú projektové vyučovanie prináša. Deti zo sociálne slabších rodín potrebujú viac štruktúry a podpory, aby sa vedeli zorientovať v projekte. A práve táto štruktúra im často chýba, čo spôsobuje, že sa im v takomto prostredí nedarí a preto pre ne môže byť projektové vyučovanie neúspešné. Týmto prístupom sa nenaučia to, čo by mohli získať tradičnejšími metódami.
Nechýba tam teda systematickosť a štruktúra všetkým študentom?
Roman Baranovič: To je ďalší častý argument. Tradičné učenie poskytuje určitý systém, kde sa vedomosti budujú postupne na seba a tvoria ucelený rámec. Pri projektovom vyučovaní sa môže stať, že sa študenti naučia len to, čo potrebujú na vyriešenie konkrétneho projektu, ale chýba im širší kontext. Často to môže byť fragmentované učenie, kde sa síce naučia jednu vec veľmi dobre, ale chýbajú im prepojenia na ďalšie vedomosti.
Myslím si, že by bolo chybou, keby sme školu transformovali len na sériu projektov. Potrebujeme nájsť rovnováhu medzi projektovým vyučovaním a systematickým učením. Projekty sú výborné na rozvoj kreativity a praktických zručností, ale zároveň musíme zabezpečiť, aby deti mali aj ucelený základ teoretických vedomostí, ktoré do seba zapadajú. Na jednej strane deti potrebujú zažiť skúsenostné učenie, kde si vedomosti osvojujú cez zážitok a praktickú aplikáciu. Na druhej strane je dôležité, aby tieto skúsenosti boli systematicky dopĺňané a aby mali deti jasnú štruktúru, v ktorej sa môžu pohybovať.
A čo si myslíte o spolupráci s firmami a externými organizáciami pri projektovom vyučovaní?
Roman Baranovič: Spolupráca s firmami a reálnymi organizáciami je určite veľmi užitočná, pretože študenti tak môžu vidieť, že ich práca má reálny dopad. Napríklad, keď študenti pracujú na projekte pre nejakú organizáciu alebo firmu, cítia väčšiu zodpovednosť, pretože vedia, že to nie je len „hra“, ale niečo, čo má zmysel pre niekoho iného. Samozrejme, nie je to vždy jednoduché, pretože aj firmy musia investovať čas a zdroje do takýchto spoluprác, ale myslím si, že v budúcnosti to bude čoraz bežnejšie.
Z našich prieskumov vyšlo, že len 11,5 % študentov považuje za dôležité, aby projekt mal reálny dopad v skutočnom svete. Väčšina študentov sa chce učiť projektovo, ale nemajú potrebu, aby výsledky ich práce ovplyvnili realitu. Čo si o tom myslíte?
Roman Baranovič: Myslím, že to je prirodzené. Nie všetky projekty musia mať reálny dopad a nie je to ani vždy potrebné. Je dôležité, aby študenti pochopili, že niekedy ide o to, aby sa naučili určitý proces, nie nutne o reálny výstup. Ak by sme sa príliš zameriavali na to, že každý projekt musí mať hmatateľný dopad, mohli by sme sa dostať do situácie, kde sa výsledky projektu stávajú umelé alebo nerealistické.
Samozrejme, keď majú projekty reálny dopad, môže to byť motivujúce. Študenti cítia väčšiu zodpovednosť, keď vedia, že ich práca má vplyv na niekoho alebo niečo v reálnom svete. Ale nie vždy je to nutné. Je potrebné, aby sme mali zdravú rovnováhu medzi projektmi, ktoré sú zamerané na vzdelávací proces, a tými, ktoré majú konkrétny výstup v reálnom svete.
Aké konkrétne odporúčania by ste dali školám, ktoré chcú začať s projektovým vyučovaním?
Roman Baranovič: Prvým krokom je mať jasný plán a metodiku. Projektové vyučovanie nie je o tom, že jednoducho necháte študentov, aby robili, čo chcú. Každý projekt by mal byť dobre premyslený a mal by mať jasný cieľ. Každý študent v tíme by mal mať svoju úlohu – niekto by mal byť zodpovedný za výskum, iný za prezentáciu a ďalší za vedenie tímu. Týmto spôsobom sa každý študent zapojí do procesu a prevezme zodpovednosť za svoju časť práce.
Je veľmi dôležité, aby projekty mali pre študentov zmysel. Keď deti vidia, že ich práca má reálny dopad, sú oveľa motivovanejšie a zodpovednejšie.
Pomôž nám naštartovať projektové vyučovanie na stredných školách na Slovensku!
Podpor DASATO PBL na Donio.
Každý príspevok, bez ohľadu na jeho výšku, má obrovský význam.
Podobné články
Prečítajte si #akosatoda
Blog
Tri dni plné zábavy, športu, nadupaných aktivít či spoznávania spolužiakov aj seba samého – aj tak sa dá opísať trojdňový camp, ktorý si v septembri zažilo 65 ...
Denník N
Prečo by mal študent zostávať na Slovensku alebo sa sem vracať? Dali sme dokopy zopár aktivít, do ktorých sa oplatí vysokoškolákom či aj stredoškolákom zapojiť, aby ich ...
Blog
Už počas strednej je super si vyskúšať ako to funguje v naozajstnom biznisovom prostredí. V DASATO Academy máš na to vyhradený čas a priestor. Zároveň však nie je ...